Kedy sa živnostníkovi oplatia skutočné výdavky a kedy paušálne?

Obrázok článku: Kedy sa živnostníkovi oplatia skutočné výdavky a kedy paušálne?

Kedy sa živnostníkovi oplatia skutočné výdavky a kedy paušálne?

Napísal Renáta Šlapanská, dňa
Nezaradené

Živnostníci majú pri podávaní daňového priznania k dani z príjmu na výber z dvoch možností, ktorými môžu znížiť základ dane. Môžu si uplatniť skutočné výdavky, alebo takzvané paušálne výdavky. Oboje majú svoje výhody aj nevýhody a optimálna voľba závisí tiež od podnikateľských reálií toho-ktorého živnostníka či SZČO. 

V tomto texte si povieme, kedy sa daňovníkovi oplatí uplatňovať si skutočné (reálne) výdavky a kedy paušálne.

Daňové priznanie SZČO – kto si ho podáva?

Na úvod si ešte pripomeňme, kedy daňovníkovi vzniká povinnosť podať si daňové priznanie k dani z príjmov. Živnostníci a SZČO si podávajú daňové priznanie typu B.

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2022 je povinné podať ten daňovník, ktorého celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2022 presiahli sumu 2 289,63 eura.

Platí, že do celkových zdaniteľných príjmov sa zahŕňa akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý podlieha dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Patrí tu teda príjem zo závislej činnosti (zamestnanie), príjem z podnikania, ale napríklad aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti či z kryptomien.

Pozor! Do celkových zdaniteľných príjmov patrí aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t. j. daňového rezidenta SR).

Daňové priznanie SZČO a teda aj živnostníkov je o poznanie zložitejšie, než daňové priznanie zamestnancov. S jeho spracovaním vám radi pomôžeme.

Aký je rozdiel medzi paušálnymi a skutočnými výdavkami?

Podľa zákona o dani z príjmov sú výdavky všetky prostriedky, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Živnostník a každá SZČO sa môžu rozhodnúť pre jeden z dvoch možných spôsobov uplatnenia výdavkov, pričom voľba je na ňom:

  • paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu celkových príjmov, najviac však do výšky 20 000 eur,
  • skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie,
  • skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého účtovníctva (alebo podvojného účtovníctva).

Skutočné výdavky si teda môže živnostník uplatniť dvojakým spôsobom. Záleží na tom, či si vedie daňovú evidenciu (napríklad aj formou excelovskej tabuľky či daňového denníka), alebo jednoduché účtovníctvo. Podvojné účtovníctvo si spravidla menší živnostníci a SZČO nevedú, keďže ide o komplexnejší systém, ktorý má opodstatnenie skôr pri spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Paušálne výdavky bývajú označované aj ako fiktívne výdavky. Nejde teda o reálne vynaložené prostriedky na dosiahnutie a udržanie príjmov, ale vypočítavajú sa percentom z úhrnu celkových príjmov. 

Skutočné výdavky predstavujú reálne vynaložené prostriedky, ktoré musia byť dokladovateľné faktúrou či pokladničným dokladom. 

Čo je to základ dane?

Pri daňovom priznaní SZČO je mimoriadne dôležitým pojmom základ dane. 

Ak od príjmov z podnikania odpočíta živnostník svoje výdavky (skutočné alebo paušálne) za konkrétny rok (napríklad rok 2022), získa základ dane. Z neho sa následne vypočítava daňová povinnosť.  

Čím nižší je základ dane, tým nižšia je aj daň, ktorú musí živnostník či SZČO vo finále zaplatiť. 

Ak zdaniteľné príjmy živnostníka za predmetný daňový rok neprekročili sumu 49 790 eur, jeho sadzba dane je 15 %. Pri príjmoch vyšších ako táto suma sa použije sadzba dane 19 % a pri ešte vyšších základoch dane aj 25 % (z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 38 553,01 eura).

Dá teda rozum, že uplatnenie skutočných či paušálnych výdavkov je mimoriadne dôležitá voľba. Vo finále totiž od nej závisí to, koľko bude živnostník či SZČO platiť.

Kto si môže uplatniť paušálne výdavky?

Paušálne výdavky môže uplatniť fyzická osoba – podnikateľ, ktorá má príjmy z podnikania (najčastejšie živnostníci) alebo príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (napríklad umelci, znalci, tlmočníci, lekári, audítori, sprostredkovatelia finančných služieb a podobne). 

Nemôže si ich uplatniť fyzická osoba – nepodnikateľ, ktorá má príjmy iba zo zamestnania.

Je mimoriadne dôležité poznamenať, že paušálne výdavky si môže uplatniť iba ten daňovník, ktorý nie je platcom DPH, resp. iba ten daňovník, ktorý bol platcom DPH len počas časti zdaňovacieho obdobia (napríklad od januára do augusta nebol platcom DPH, od septembra už áno)

Pozor, je potrebné rozlišovať medzi skutočným platcom DPH a živnostníkom, ktorý je „iba“ registrovaný pre DPH – napríklad z dôvodu poskytovania služieb do zahraničia. V druhom menovanom prípade si živnostník môže uplatniť paušálne výdavky, aj keď bol registrovaný pre DPH po celý rok. 

Paušálne výdavky si živnostník uplatňuje priamo v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby – typu B, kde vyplní príslušné riadky. Pri paušálnych výdavkoch neexistuje povinnosť vedenia jednoduchého účtovníctva. 

Paušálne výdavky sa oplatí najmä tým živnostníkom alebo SZČO, ktoré pri svojej podnikateľskej činnosti nenakupujú väčšie množstvo materiálov, resp. ich náklady sú minimálne. 

Väčšinou ide o živnostníkov, ktorí vykonávajú prácu zameranú na duševnú činnosť. Patria tu napríklad programátori, grafici, autori, herci, spisovatelia, copywriteri, finanční, daňoví alebo iní poradcovia.

Pozor, do paušálnych výdavkov sa nezapočítavajú sociálne a zdravotné odvody SZČO, tie si môže živnostník uplatniť navyše a dodatočne tak znížiť základ dane. 

Komu sa oplatia skutočné výdavky?

Na druhej strane stoja živnostníci a SZČO, ktoré majú skutočne preukázateľné výdavky. V praxi ide o náklady na materiál, techniku, sub-dodávateľov tovarov či služieb. Táto voľba je výhodnejšia vtedy, ak sú tieto náklady vyššie, ako by boli „fiktívne“ náklady percentom z príjmov. 

Ak si chce fyzická osoba – podnikateľ uplatniť skutočné výdavky, musí sa pripraviť na istú byrokratickú a administratívnu náročnosť. 

Každý jeden výdavok totiž musí byť preukázateľný, čo znamená, že k nemu živnostník potrebuje daňový doklad. Do veľkej miery je uplatňovanie skutočných výdavkov, jednoducho povedané, zbieranie bločkov a faktúr, ich kompletizácia a zoraďovanie.

Pri skutočných výdavkoch existuje povinnosť vedenia jednoduchého účtovníctva, resp. daňovej evidencie. Oba tieto procesy majú svoje náležitosti a musia byť pre daňový úrad zrozumiteľné.

S vedením jednoduchového účtovníctva či evidencie vám veľmi radi pomôžeme. Neváhajte nás kontaktovať a nechajte všetku byrokraciu na nás. 

Profilový obrázok autora článku

Ing. Renáta Šlapanská

Necto s.r.o.
Konateľka a spolumajiteľka spoločnosti Necto s.r.o.,
Odborníčka na účtovníctvo, ktorá sa o svoje skúsenosti rada delí v odborných článkoch a publikáciách.

Pridať komentár